Čechovov divadelný text (1897), ktorý na komornej dráme skupiny ľudí vo vidieckom sídle vytvoril obraz tragickej jednotvárnosti života bez ideálov a nádeje, interpretoval režisér výrazným autorským spôsobom. Primárnymi sa stali herecké výkony – Innokentij Smoktunovskij v hlavnej úlohe vytvoril jednu zo svojich najlepších kreácií, ktorú označil za „rozhnevaného dobrého človeka“ – v detailne prepracovanom interiéri, ktorého výtvarnosť a atmosféra sa podriaďujú prítomnosti a konaniu postáv. Všetci hrdinovia, ktorí sa stretnú na vidieckom statku, si navzájom prekážajú, nudia sa a sú nešťastní. Snáď s výnimkou starej pestúnky Mariny a sluhu Telegina sa všetci mučia nezmyselnosťou svojej existencie. Umierajú zaživa s maskou spokojného usporiadaného života. A práve tieto muky vyjdú u uja Váňu v jednom okamihu na povrch. Na prekvapenie všetkých zúčastnených predvedie hysterickú scénu, v ktorej by sa rád pomstil za svoj „mŕtvy“ život. Film získal Striebornú mušľu na 19. MFF San Sebastian 1971.