Rusko, 2017. Sté výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Predvečer ďalšej svetovej vojny, ktorej vypuknutie sa očakáva každú chvíľu. Do takéhoto sci-fi, alebo presnejšie, dystopického rámca umiestňuje Alexej German mladší svoje najnovšie filmové rozprávanie. V príbehu o „zbytočných ľuďoch" a jednom rozostavanom dome prevládajú banalita každodennosti s dôrazom na atmosféru, absencia morálky a etiky, statické, strnulé a pesimistické kompozície. Formálne je film zložený z prológu a siedmich relatívne samostatných, rôzne dlhých častí. Tak ako v preslávenom filme Papierový vojak (Bumažnyj soldat), aj tu German pracuje s podobným štýlom komplikovaných zmien mizanscén v rámci jedného dlhého záberu a s dôrazom na dialógy prechádzajúcich postáv. V Papierovom vojakovi šlo o skupinový portrét „chruščovovskej" generácie konca päťdesiatych rokov, tu ide o analýzu uvažovania dnešných Rusov s metaforickým presahom. Je to pozoruhodná filozoficko-sociologická sonda do hĺbky duše dnešného postkomunistického sveta.