Filmová poéma inšpirovaná básnikom Caesarom Vallejom rozpráva o ľudskej potrebe lásky, o veľkosti i malosti, o zmätenosti a zraniteľnosti, o veľkých klamstvách, opustenosti a večnej túžbe po priateľstve a súznení. Surrealistický príbeh balansujúci na hrane tragédie a komédie je zasadený do anonymného sivého mesta, kde ľudia prežívajú svoju každodennú rutinu bez záujmu o druhých. Režisér Roy Anderson vytvoril vo filme odcudzený obraz spoločnosti, v ktorej môže byť aj apokalypsa komická.