Jedným z najpozoruhodnejších filmových diel posledného obdobia je strihový dokument významného filmového tvorcu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Vypovedá o histórii našej spoločnosti v priebehu rokov 1945-1989 v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkovi štylizovaných hraných sekvencií. Film podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom.

"Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945-1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom."