Život mladého talentovaného herca, spisovateľa a básnika Karola Jozefa Wojtylu sa výrazne zmenil po vpáde nacistov do Poľska v septembri 1939. Aby sa vyhol deportácii do Nemecka, musel nastúpiť do práce v chemickej továrni. Už vtedy ho priťahovalo duchovenstvo a túžil po kňažskom povolaní. Začal navštevovať kurzy v tajnom seminári v Krakowe. Po nástupe komunizmu sa Julian Kordek, šéf pre cirkevné otázky , snažil všemožne Karola Wojtylu odstaviť. No mladý dynamický muž, ktorý nikdy neskrýval svoju vieru a vášnivú snahu zmeniť svet k lepšiemu, sa nedal zastrašiť. Vždy vystupoval ako humanista a obranca utláčaných. Proti totalite sa staval s odvahou, ktorou si vyslúžil obdiv celého sveta a ktorá ho priviedla až do pápežského úradu...

Karol Wojtylla sa stal pápežom. Veriaci na celom svete sa tešia - no veliteľstvo KGB je právom znepokojené. "Cirkev už teraz nebude nemá. Bude konečne hovoriť. Bude hovoriť hlasom svojho pápeža" - povedal Ján Pavol vo svojom prvom prejave. A zatiaľ čo podnikal apoštolské cesty po celom svete a svojimi slovami vlieval silu a nádej i tým, ktorí ju už stratili, jeho nepriatelia robia všetko preto, aby podkopali jeho prestíž a autoritu. A sú rozhodnutí pápeža umlčať - nielen obrazne, ale doslova...

Po atentáte dlho visel život Svätého otca na vlásku. Vďaka starostlivosti lekárov a jeho nezlomnej vôli žiť sa ako zázrakom postavil na nohy...A opäť sa pustil do boja za uskutočnenie svojho veľkého sna: aby náboženstvá na celom svete viedli ľudské srdcia k mieru na zemi...Osobný lekár si robí - a oprávnene - starosti o pápežovo zdravie. No Ján Pavol mal vždy veľa práce, a staral sa predovšetkým o iných, nie o seba. Aj doslova pár hodín pred operáciou nádoru sa prihovoril k veriacim, a vyzýval ich, aby neboli ľahostajní k bolesti nevinných obetí konfliktu v Bosne.