Paolo Cavara, známy tvorca najmä exploatačných dokumentárnych filmov (mondo séria, napr. Mondo cane, 1962), sa v tomto príbehu z obdobia silnejúcej vojny vo Vietname taktiež venuje téme sebareflexivity a filmu, resp. problému etiky filmovej tvorby. Hlavnou postavou je v ňom režisér, ktorému pri nakrúcaní nového filmu vadí hranosť a umelosť nakrúcania a preto neváha nakrúcať aj reálnu bolesť a brutalitu vojny.