Otar Iosseliani, gruzínsky režisér žijúci vo Francúzsku, je dnes jedným z najvýznamnejších žijúcich filmových tvorcov. Vo svojom najnovšom filme Chantrapas sa špecifický gruzínsky humor mieša s francúzskym – ide totiž o retropríbeh mladého gruzínskeho filmára Nikolasa, ktorého poeticky štylizované videnie sveta rozhodne nevyhovuje sovietskej cenzúre. Jeho film (fragment zo skutočného dávneho Iosselianiho filmu) je zakázaný a Nikolasovi sa podarí emigrovať do Paríža. Ako ohňostroj sa spúšťa ironická historka plná starých emigrantov, bohatých producentov, príslušníkov oddelenia KGB na sovietskej ambasáde a iných kurióznych postavičiek, ktoré sa Nikolasovi buď pletú pod nohy, alebo mu pomáhajú pri jeho úprimnej, ale i nekompromisnej ceste charakterizovanej láskou ku kinematografii. Chantrapas formálne evokuje nostalgickú náladu starých gruzínskych filmov, zároveň však ide o veselé a múdre rozprávanie plné nonsensov od autora, ktorý už zažil vo svete takmer všetko a má nám čo povedať.