Na úpätí hory Fuji v Japonsku sa nachádza les Aokigahara (nazývaný tiež ako „More stromov"). Tento nádherný porast si drží svoju zeleň po celý rok a pôsobí ako obraz akejsi čistoty. Zároveň je známy ako miesto samovražedných aktov. Ročne je tu nájdených približne sto tiel ľudí, ktorí sa rozhodli ukončiť svoj život. Týmto lesom nás sprevádza vnímavý a citlivý geológ Azusa Hayano, ktorý tu pracuje ako ochránca životného prostredia. Opustené auto alebo stan je znakom osudovej predtuchy o nešťastnom rozhodnutí ich majiteľov. Tabuľa pred vstupom do lesa je určená svojim nápisom odvrácať ľudí od činov, ktoré by ich blízkym priniesli bolesť. Krátke putovanie tohto muža je natočené prevažne ručnou kamerou. Obraz je dopĺňaný fotografiami ľudí, ktorí si vzali život, a sprevádzaný podmanivou hudbou. Prečo sa ľudia zabíjajú v tak nádhernom lese? Túto otázku si kladie geológ, avšak odpoveď zostáva skrytá. O samovražde hovorí ako o starom samurajskom akte („seppuku"), ale zároveň ju považuje za moderný fenomén doby. Svoju cestu zakončuje pozitívnou myšlienkou: „Nikto nie je sám na tomto svete, musíme žiť spolu a starať sa jeden o druhého."