Sobota 26. apríl 1986, Černobyľ. Veža jadrového reaktora práve explodovala a očitým svedkom je aj Valerij, bývalý bubeník, teraz lojálny člen strany. Sleduje bezprostrednú paniku skutočných vinníkov a chápe, že o ďalšom živote rozhoduje každá sekunda. Pred katastrofou chce ujsť so svojou milenkou, ale napriek všetkému nevie mesto opustiť. Je sobota, ľudia nakupujú, idú na prechádzku, chystajú svadbu, deti sa hrajú na ihrisku... Valerij vie, že na mesto sa valí smrtiaca katastrofa, ale slnko svieti, tráva je zelená, kamaráti hrajú na svadbe a fľaše vodky sú ešte plné... Snímka, ktorá po svetovej premiére v Berlíne rozpútala vášnivé diskusie. Zrejme nikto iný ako ruský tvorca by nepristúpil k osudovej atómovej skaze z natoľko odvráteného, zdanlivo banálneho uhla pohľadu. Predsa však vypovedá o skutočnom stave ruskej duše oveľa viac ako úchvatný dramatický záznam pamätnej udalosti.